Slovník pojmov
Poistník – fyzická alebo právnická osoba spôsobilá na právne úkony, ktorá uzatvorila s poisťovňou poistnú zmluvu a je povinná platiť poistné.
Poistený – fyzická osoba, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
Poistenie – právny vzťah, ktorým sa poisťovňa zaväzuje poskytnúť poistné plnenie v prípade poistnej udalosti a poistník sa zaväzuje platiť poistné.
Poistná zmluva – písomný dvojstranný právny úkon, na základe ktorého vzniká poistenie.
Poistná doba – doba trvania poistenia dohodnutá v poistnej zmluve.
Poistné obdobie – časť poistnej doby dohodnutá v poistnej zmluve, za ktorú je potrebné v stanovených termínoch platiť bežné poistné.
Poistné – odplata za poskytovanú poistnú ochranu, ktorú je poistník povinný platiť ako protihodnotu za krytie poistného rizika.
Poistná suma – suma dohodnutá v poistnej zmluve ako maximálna výška poistného plnenia v prípade poistnej udalosti podľa poistnej zmluvy.
Poistná udalosť – náhodná udalosť bližšie špecifikovaná v poistnej zmluve, ku ktorej došlo počas trvania poistenia a s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie.
Poistné plnenie – plnenie, ktoré je poisťovňa povinná poskytnúť, ak nastala poistná udalosť.
Oprávnená osoba – osoba, ktorej podľa poistnej zmluvy alebo Občianskeho zákonníka vzniká právo na poistné plnenie.