História

20. novembra 1918 vznikol z pražskej pobočky viedenskej Poštovej sporiteľne samostatný peňažný ústav, ktorý v marci 1919 dostal názov Poštový úrad šekový. Cieľom jeho vytvorenia bolo zastaviť odliv kapitálu z práve vzniknutého samostatného československého štátu do Rakúska. Poštový úrad šekový prebral množstvo ďalších úloh - vedenie poštových šekových účtov, emisiu štátnych dlhopisov, zber a správu daní, poplatkov a dávok pre štátny rozpočet.

V roku 1930 už tento úrad fungoval ako veľmi spoľahlivý garant vnútroštátneho a medzištátneho poštového platobného styku, prebral vkladovú službu, bankovo-obchodné činnosti, úschovu i správu súdnych a správnych depozít a bol premenovaný na Poštovú sporiteľňu. V roku 1948 sa Poštová sporiteľňa stala celoštátnym zúčtovacím centrom. Tento rozvoj trval krátko - v roku 1950 bola činnosť Poštovej sporiteľne zastavená, jej majetok, práva a záväzky preberali novovzniknuté subjekty štátneho systému peňažníctva - Štátna banka československá a Štátna sporiteľňa. Zanikol tak peňažný ústav, ktorý v spolupráci s poštou poskytoval obyvateľstvu široké peňažné služby žírového charakteru.

Motívom vzniku Poštovej banky po roku 1989 bola potreba existencie peňažného ústavu pošty zameraného na racionalizáciu štruktúry, organizácie, riadenia a foriem peňažných služieb na poštách a vytvorenie spájajúceho článku s novo sa tvoriacou bankovou sústavou. Bola tu potreba zhodnotiť finančné prostriedky sústredené pri poskytovaní žírových služieb, ktorá predurčila bankový charakter tohto peňažného ústavu. Potreba vybudovať Poštovú banku čo možno najrýchlejšie a tak, aby bola schopná čím skôr poskytovať moderné peňažné služby, viedla k nevyhnutnosti využiť skúsenosti, ktoré mohol v tej dobe priniesť zahraničný kapitál. Preto bola Poštová banka konštituovaná ako podnik so zahraničnou majetkovou účasťou. Od začiatku roku 1990 sa na prípravných prácach účinne podieľala svojou poradenskou a konzultačnou pomocou P.S.K. Viedeň.

Poštová banka bola ako akciová spoločnosť zaregistrovaná 17. januára 1991. Povolenie na výkon bankových činností dostala od Štátnej banky československej 1. apríla 1991.
V druhom polroku 1992 sa začali prípravné práce na rozdelení Poštovej banky, a. s., Praha na dva samostatné subjekty. Rozhodnutím valného zhromaždenia akcionárov z 15. 12. 1992 došlo k zániku Poštovej banky, a. s., Praha k 31. 12. 1992 a k rozdeleniu na dve nástupnícke organizácie: Poštovú banku, a. s., Praha a Poštovú banku, a. s., Bratislava.

3. júna 2000 Poštová banka, a. s., Bratislava podpísala dlhodobú zmluvu o vzájomnej spolupráci so Slovenskou poštou, š. p. Od tohto obdobia Poštová banka a Slovenská pošta spolupracujú ako zmluvní strategickí partneri v oblasti predaja vybraných bankových produktov a služieb na poštách v rámci spoločnej marketingovej koncepcie.

Na mimoriadnom valnom zhromaždení 6. novembra 2001 akcionári jednohlasne schválili zvýšenie základného imania (ZI) banky o 1 mld. Sk, ktoré súviselo s reštrukturalizáciou banky a jej prípravou na predaj akcií zahraničnému investorovi, ako aj s prípravou banky na uplatnenie novely Zákona o bankách s účinkom od 1. januára 2002. 

V máji 2003 akcionári schválili ďalšie zvýšenie základného imania o 800 114 mil. Sk. Cieľom zvýšenia ZI bolo financovanie nových aktivít banky súvisiacich so stratégiou banky v strednodobom horizonte, modernizácia bankového informačného systému, zvýšenie konkurencieschopnosti pri kapitálovo náročných projektoch a zvýšenie materiálneho a technického vybavenia pobočiek a expozitúr.

V auguste 2003 bola zaregistrovaná lízingová spoločnosť PABK Leasing, s.r.o., ktorá od septembra začala poskytovať svoje služby. Založením tejto spoločnosti banka ponúkla svojim korporátnym klientom obstarávanie hnuteľného a nehnuteľného majetku formou lízingového financovania so zohľadnením ich individuálnych potrieb.

V decembri 2003 Poštová banka nadobudla 67 %-ný majetkový podiel v obchodnej spoločnosti Prvá penzijná správ. spol., a. s. Získaním tohto majetkového podielu ponúkla klientom nové formy investovania peňažných prostriedkov.

1. novembra 2004 banka zmenila logotyp značky Poštová banka. V novom logotype zostal zachovaný tradičný prvok značky Poštová banka – symbol trúby, ktorý oživila kombinácia žltej a modrej farby. Základným cieľom zmeny logotypu bolo zvýšiť image značky Poštová banka, vytvoriť pozitívny vzťah k značke aj u neklientov banky.

V prvom kvartáli 2005 sa ústredie banky presťahovalo do moderných priestorov v Apollo Business Centre na Prievozskej ul. v Bratislave, kde banka v apríli 2005 otvorila novú pobočku. Tým sa počet pobočiek banky zvýšil na 25.

V auguste 2005 Poštová banka nadobudla zostávajúci 33 %-ný podiel na základnom imaní spoločnosti Prvá penzijná, správ. spol., a. s., čím sa stala je 100 %-ným vlastníkom.

6. marca 2006 došlo k prevodu 90 %-ného obchodného podielu banky v spoločnosti PABK Leasing, s.r.o. a zároveň k tomuto dňu prestala byť spoločnosť PABK Leasing, s.r.o. dcérskou spoločnosťou Poštovej banky.

Slovenská konsolidačná ukončila v decembri 2007 svoju akcionársku účasť v Poštovej banke. Naplnil sa tak dlhodobý strategický plán spoločnosti, na ktorom začala pracovať už pred siedmimi rokmi. Ukončenie jej majetkovej účasti v Poštovej banke zavŕšili  zápis zmien v Obchodnom registri a finančné vyrovnanie. Celý proces smerujúci k vystúpeniu Slovenskej konsolidačnej z akcionárskej štruktúry Poštovej banky schválilo Ministerstvo financií SR a odsúhlasila Národná banka Slovenska (NBS). Za rovnakých podmienok ako Slovenská konsolidačná, v súlade s Obchodným zákonníkom (zníženie  za  súčasného zvýšenia základného imania) a so súhlasom NBS  mohli svoju akcionársku účasť v Poštovej banke  ukončiť, alebo naopak  svoj podiel zvýšiť, resp. udržať aj ostatní akcionári.

Po zavŕšení procesu ukončenia akcionárskej účasti Slovenskej konsolidačnej v Poštovej banke a následného zvýšenia jej základného imania, predstavuje základné imanie Poštovej banky 2,489 mld. Sk. Odchodom Slovenskej konsolidačnej sa účasť štátu v Poštovej banke neskončila. Prostredníctvom Slovenskej pošty, ktorá sa stále podieľa na základnom imaní, kontroluje štát aj naďalej 5 % akcií Poštovej banky.

• Späť
• Verzia pre tlač